Dnes je piatok, 04.december 2020, meniny má: Barbora, Barbara
Čas čítania
1 minute
Zatiaľ prečítané

Video | Emotívny odkaz víťaza Veľkej pardubickej 2020

október 19, 2020 - 08:00
Maminka, toto ti posielam do nebíčka... ... vykríkol slovenský džokej LUKÁŠ MATUSKÝ v momente, keď dorazil do cieľovej rovinky 130. ročníka Veľkej pardubickej.

Pre dostihových fanúšikov bol 11. október skutočne veľkým dňom. Po 28 rokoch sa najvyššia trofej ocitla v rukách slovenského džokeja. V roku 1992 triumfoval na týchto svetoznámych dostihoch Jaroslav Brečka, Lukášov prvý tréner. No nás do domu Matuských v Malackách nepriviedla len táto mimoriadna pocta pre náš šport. Zaujali nás aj nevšedné súvislosti, ktoré Lukášovmu veľkému dňu predchádzali.

Emotívny odkaz víťaza Veľkej pardubickej 2020

Jedno oko plače a druhé sa smeje

Odpovie Lukáš na otázku, ako prežíva svoju športovú slávu. Vzápätí vyrozpráva príbeh, v ktorom sa najmä za posledné tri mesiace striedala radosť so žiaľom v priam neuveriteľnom tempe a my s úžasom pozeráme na mladého muža disponujúceho nevšednou duševnou silou a rovnováhou, ktoré mu pomáhajú zachovať si pokoj aj v najzložitejších situáciách. „Predposledný augustový deň bol pre mňa mimoriadne šťastný,“ hovorí. „Narodil sa mi syn Max,“ s nefalšovanou otcovskou hrdosťou ukazuje na niekoľkotýždňové bábätko mrviace sa v náručí mamy Andrejky. „No prešli len tri týždne a musel som sa rozlúčiť s jednou z najdrahších bytostí v mojom živote. Dvadsiateho septembra mi umrela maminka,“ povie so smútkom, v ktorom je však toľko lásky, až sa mu na tvári zjaví úsmev pri ďalších slovách. „To jej som venoval svoje víťazstvo a vôbec celý ten nezabudnuteľný deň.“ Prirodzene, zaujímali nás aj roky, ktoré „nezabudnuteľnému“ dňu predchádzali. A hoci podľa Lukáša nie je jeho osud ničím výnimočný, nám sa zdá prinajmenšom zaujímavý.

O tom,  akú dlhú cestu musel prekonať Lukáš, kým sa dostal na dostihové výslnie a ako prežíva spolu s rodinou tieto výnimočné chvíle sa dočítate v najnovšom vydaní týždenníka Slovenka

- - Inzercia - -