Dnes je pondelok, 30.november 2020, meniny má: Ondrej, Andrej
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Alexander Bárta: "Nie som lovcom hlavných postáv"

október 07, 2020 - 18:00
Aktuálne ho na televíznych obrazovkách vnímame ako bývalého futbalistu Paľa Cviklu v seriáli Nový život. Herec Alexander Bárta je však súčasťou mnohých seriálov, ako Hniezdo, Delukse, Milenky, Chlapi neplačú, Hoď svišťom či ikonický Panelák, ktorý mu ako prvý priniesol veľkú popularitu.

Filmových fanúšikov potešil aj vo veľkofilme Mária Terézia a kto chce viac, zájde za ním do divadla, napríklad na jeho domovskú scénu v Slovenskom národnom divadle, do divadla Aréna, alebo do Mestského divadla P.O. Hviezdoslava. 

Šarmantný herec pochádza z Košíc a po príchode na vysokú školu si na Bratislavu zvykal veľmi ťažko. Napokon sa mu stala spoločným domovom pre partnerku Henrietu Mičkovicovú i dcéru Esther a ako priznáva, „mám ženu Bratislavčanku, aj dcéru Bratislavčanku.“ Sú však veci, ktoré sa nemenia. Keby išiel na hokej medzi bratislavským Slovanom a Košicami, ani na sekundu nezaváhal, komu by fandil: „Určite HC Košice. To tam na sto percent zostalo.“

V jednom z rozhovorov ste prezradili, že rád čítate a to predovšetkým v lete, počas dovolenkového obdobia. Čo máte aktuálne rozčítané? 

Dovolenky sú pre mňa na čítanie najvďačnejšie. Počas roka sa mi ku knihám podarí dostať veľmi málo a stáva sa, že kniha ostane nedočítaná, lebo vtedy mám úplne iné čítanie. Naposledy sa mi veľmi páčila kniha Sérotonín od francúzskeho autora Michela Houellebecqa. Teraz mám rozčítaný román Mesto osamelosti od Olivie Laing. 

Cítite sa osamelý?  

Teraz nie, ale táto téma ma zaujala. V živote sme všetci obklopení veľkými skupinami ľudí a veľakrát si ľudia myslia, že v tom ľudskom virvare nie sú osamelí, ale sú. Občas mávam situácie, keď sa aj ja pristihnem, že sa cítim osamelo. Ale tentokrát to tak nie je.

Keď sme pri knihách – akú knihu si pamätáte z vášho detstva? 

Okrem klasických Mayoviek moja prvá zásadná kniha, na ktorú doteraz spomínam, boli určite Chlapci z Pavlovskej ulice. (Kniha Ferenca Molnára zo začiatku 20. storočia, v Maďarsku dodnes považovaná za jednu z klasických kníh pre mládež.) To bola kniha, na konci ktorej som sa rozplakal. Naozaj ma zasiahla. 

Myslíte, že knihy nás dokážu ovplyvňovať a meniť nám životy? 

Stopercentne. Som o tom presvedčený. Určite môžu inšpirovať, možno aj k nejakej zmene. Knihy prinášajú emócie, nádej, rozprávajú príbehy. Ideálne je, ak sa to spolu skĺbi a potom má kniha zmysel. A hlavne, mám pocit, že dnes je v našich rýchlych životoch všetko nejaké skratkovité – tézovité, heslovité, nadpisové, headlinové a vytrácajú sa slová. Ľuďom stačia grafy, tabuľky a obrázky, čo je škoda. Všimol som si to aj u nás v divadle. Keď si návštevníci v pokladnici kupujú lístky, pýtajú sa, aké je predstavenie dlhé. Častokrát idú na ruskú klasiku, kde kniha je taká hrubá, že ani predstavenie sa nedá urobiť za jednu hodinu. Mám pocit, že ľudia prestávajú počúvať slová a chcú sa len bezmyšlienkovite na niečo pozerať. Ľudia ťažšie vnímajú text ako kedysi. 

dsc_0460.jpg

Foto: 
Dávid Kromka

Pandémia koronavírusu úplne zastavila život divadiel. Čo ste v tom období robili? 

To, čo všetci. Bol som doma, občas som vyšiel na nejakú prechádzku. S niektorými kolegami sme u Štefana Hríba chodili Pod lampu čítať pre deti. Čítal som, upratoval, pozrel si seriál... A bol som viac s našou dcérou. Bola to nútená zmena, ale mám pocit, že nám bolo dobre.    

Koronavírus však úplne stopol aj vaše cestovanie, ktoré patrí k vašim záľubám... 

Ak je niečo, čo ma na tom naozaj veľmi mrzí, tak že sa obmedzilo práve cestovanie. Mám ešte nejaké cestovateľské sny. V súčasnej situácii sa ich až bojím vysloviť, ale určite mám chuť ísť sa pozrieť do Južnej Ameriky, na západné pobrežie Severnej Ameriky, chcel by som ísť do Portugalska, rád by som sa pozrel do Ázie, do Vietnamu... to sú moje cestovateľské sny a dúfam, že jedného dňa sa ten priestor zase otvorí. Lebo chcem, veľmi chcem ešte cestovať. 

Vaša dcéra Esther práve nastupuje na gymnázium. Hrala v školskom predstavení, má nejaké herecké ambície? 

Neviem o tom. Ona vždy „šplechne“ niečo iné, čo by chcela robiť. Od sudkyne cez lekárku, producentku, promotérku kultúrnych podujatí, a tuším spomenula aj herectvo. Ale čo je aktuálne, neviem. Už zajtra to môže byť inak. 

Vašou životnou partnerkou je herečka Henrieta Mičkovicová, s ktorou máte fantastický vzťah. Je dobre, že máte partnerku z brandže? Čo vám vzťah s Henrietou dáva?     

Nad tým som sa nikdy nezamýšľal, pretože ja som sa s ňou nedal dokopy kvôli tomu, že je herečka, ale preto, že mi bola blízka, zamiloval som sa do nej, páčila sa mi, priťahovala ma jej energia a vyžarovanie. Podľa mňa je krásna, perfektne varí a musím povedať, že vôbec neľutujem, že je so mnou, lebo sme spolu už sedemnásť rokov a myslím si, že tam, kde som, by som bez nej nebol. Som o tom presvedčený.      

- - Inzercia - -